PRVNÍ HOŘE - Achtung, Sultan!
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Po relatívne dlhom čase, ktorý uplynul od vydania "Incipit Satan" prichádza ďalšia ozvena zla zo severu od pekelníkov GORGOROTH. Tí si veľa priaznivcov získali hlavne vydaním (kultového?) albumu "Destroyer" a tak aj moje očakávania sa niesli v tom, či bude "Twilight of the Idols" lepší ako spomínaný ničiteľ. Odpoveď sa pokúsim načrtnúť v nasledujúcich riadkoch.
Nik samozrejme nemohol očakávať od GORGOROTH, že vydajú iný album ako ten, ktorého základom bude čistý black. Avšak rozdiel medzi kapelou formátu GORGOROTH a obrovskej kope ďalších spolkov skôr parazitujúcich na odkaze starých kapiel a produkujúcich len kopu braku je ten, že GORGOROTH nachádzajú v sebe stále dostatok sily a invenčnosti a tak dokážu s pomocou "len" klasických nástrojov vytvoriť to, čo sa mnohým nedarí ani s použitím orchestrov, elektroniky a neviem akých monumentálnych prvkov a prázdnych póz. A to vytvoriť veľmi silné pôsobivé originálne dielo, ktoré pôsobí mrazivo chladne a extrémne zlovestne.
To by bola úplne najstručnejšia charakteristika súmraku idolov. Povedal by som však, že skutočnosť je ďaleko silnejšia a pôsobivejšia. To v plnej miere ukazuje už úvodný zásek. Jedná o zhudobnenie čírych pocitov temnoty, nenávisti, sily, žiadneho zľutovania. Tomuto cieľu je podriadená celá nahrávka. Neuveriteľne hutný zvuk gitár, ťažkotonážne riffy padajúce v klepačkových, ale zväčša skôr stredných až pochodových tempách s maximálnou intenzitou. Práve túto atmosféru podarilo do blackmetalovej surovosti previesť brilantne. Všetko je tam, kde má byť všetko sedí a zapadá do celku, ktorý vás zaručene roznesie na svojcih kopytách. GORGOROTH ukazujú, že black nie je živý len svetelnou rýchlosťou, ale hlavne surovosťou. Stačí si všimnúť vokál, častokrát vrstvený, prehnaný cez efekt, veľmi originálny a veľmi zverský. Kto si vypočuje záver druhej skladby plnej zasekávačiek a pomalých temp, keď v závere Ghaal doslova zreve:"Fire destruction and war" tak pochopí kde sú hranice. Pri počúvaní pochodovo temného, doslova hymnického úvodu "Exit through the Carved Stones" poukáže zas na to, ako sa dá do hudby vryť surovým spôsobom maximálna sila. Sila, extrému, extrémnej hudby. Kapele sa podarilo nezlyhať v žiadnom elemente a v každej skladbe prinášajú množstvo momentov, ktoré plne môžete pochopiť len pri sústredenom počúvaní tejto nahrávky. Nájdu sa aj chvíľky zvoľnenia a doslova zomierajúcich rytmov, aby vzápätí gitary pritlačili na pílu takým spôsobom, že sa ocitnete na brehoch samotného pekla, pri ohnivej rieke vrieskajúcich zmučených duší. Nenájdu sa tu síce žiadne exhibície, dokonca ani sóla, avšak riffy sú poskladané tak precízne a zaujímavo, že si to ani nevšimnete, pričom sú znásobené spomínaným zabijáckym zvukom. Je úplne zbytočné popisovať jednotlivé skladby, jednoducho to treba počuť. Jedná sa o materiál, ktorý sa vám dostane do uší viacmenej hneď.
Kritizovať veľmi niet čo. Snáď jedine záver, kde sa dočkáme už len akejsi psychedelickej exhibície neznámeho zvuku. Myslím, že by nikomu nechýbal keby tam ani nebol, avšak budiž. Možno pohľad na stopáž 32:28 sekúnd môže pripadať niekomu ako málo, ale verte mi, že tých 32 minút je akurát dosť a aj vďaka tomu nie je materiál nijako zbytočne natiahnutý. Pre priaznivcov klasického blacku je tento album jasná povinnosť, pre mnoho ďalších kapiel by to mala byť aspoň ukážka ako sa má hrať poriadny black bez vykrádania starých odkazov DARKTRHONE a podobne. Plný zásah...do čierneho...
Extrémny black starej školy odetý v modernom čiernom rúchu, mocného zvuku, perfektnej produkcie, tryskajúcej sily a nenávisti.
8,5 / 10
1. Procreating Satan
2. Proclaiming Mercy - Damaging Instinct of Man
3. Exit - Through Carved Stones
4. Teeth Grinding
5. Forces Of Satan Storms
6. Blod og Minne
7. Of Ice and Movement
8. Domine in Virtute tua Laetabitur Rex
Instinctus Bestialis (2015)
Under The Sign Of Hell (2011)
Quantos Possunt ad Satanitatem Trahunt (2009)
True Norwegian Black Metal - Live In Grieghallen (2008)
Black Mass Krakow 2004 (DVD) (2008)
Bergen 1996 (EP) (2007)
Ad Majorem Sathanas Gloriam (2006)
Twilight Of The Idols (2003)
Incipit Satan (2000)
Destroyer (1998)
Under The Sign Of Hell (1997)
The Last Tormentor (live EP) (1996)
Antichrist (1996)
Pentagram (1994)
A Sorcery Written In Blood (demo) (1993)
Datum vydání: Úterý, 12. srpna 2003
Vydavatel: Nuclear Blast
Stopáž: 32:28
Produkce: Herbrand, Brynjulf
Studio: Shimmer Recordings, Polar Studios
Podle me zajimava a zabavna deska. To "satan" klise mi uz ani nevadi...
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Atmosférický black metal / post-metal. Hodně odlehčená produkce plná vybrnkávaček, náladových pasáží a košatých atmosférických vsuvek. Zuby se moc necení, možná občas mléčné jedničky. Příjemný poslech, vyloženou hitovku však na "Succumb" nenajdete.
Šíleně plodný oneman projekt, Aaron Edge se utrhl ze řetězu s sází jednu desku za druhou. "Agglomeration" je třetí z letošních již pěti alb. A překvapivě to drží slušnou kvalitu. Pokud tedy máte rádi dusivý sludge doom s výbuchy disonantního šílenství.
Hulváti z Jura sú takí naši DARKTHRONE: o pol generácie mladší a s koreňmi v grinde miesto blacku, no doživotne verní metalovej klasike (s čoraz hrubším zvukom). „Kromaňon“ a „Abeceda nenávistí“ sa zapíšu do zlatého fondu. Zbytok asi nie, čo vôbec nevadí.
Oproti EP "God Made Me An Animal" ubral Greg Puciato (ex-THE DILLINGER ESCAPE PLAN), ale i skupina jako celek, na nekompromisnosti, objevují se více i zpěvné a melodické polohy, nicméně je to stále hodně nasraný a uřvaný post-hardcore té nejvyšší kvality.
Strhující rozsáhlé kompozice, které buď zcela pohltí, nebo unudí. Já se hlásím k první možnosti. Je to jako snové divadlo severského death metalu. Za mě je to zatím rozhodně jedna z nejzajímavějších desek letošního roku.
Singl „Winter Storm Vigilantes“ je povedená záležitost, která byla slibnou návnadou na nové album. Velká očekávání byla nakonec zbytečná. S trochou dobré vůle se na albu najdou dvě další slušné skladby, jinak je to stále ten samý a nenápaditý kolovrátek.